Test: Hyundai i40 1,7 CRDi

Hyundai i40 sedan púta originálnym vzhľadom nepripomínajúcim nič z ponuky na automobilovom trhu v tomto segmente vozidiel. Nie je však tak originálny ako combi verzia, na atraktivite mu uberá fakt, že sa na prvý pohľad len ťažko odlišuje od menšej a lacnejšej verzie Hyundai Elantra. 

Kórejčanom odvaha nechýba. Na presadenie sa v náročnom segmente nižšej strednej triedy preferujúcej skôr konzervatívny (VW Passat, Škoda Superb, Ford Mondeo, Toyota Avensis…) a striedmejší prístup dizajnérov pri využívaní extravagantných dizajnových prvkov (Mazda 6, Opel Insignia ) vsadili na odvážnejší dizajn a popustili uzdu dizajnérom pri využívaní rozmanitých kriviek a plôch a inšpiráciu z priekopníckych modelov (bočná línia pripomína vzdialene VW Passat CC).Pri pohľade na i40 sedan však môžeme povedať, že dizajnéri odviedli vskutku výbornú prácu. To platí aj pre interiér s nápadito výrazne tvarovanou prístrojovou doskou. Pracovisko vodiča môže pôsobiť pre niekoho s ovládačmi a ukazovateľmi chaoticky, to je však len prvý dojem. V podstate je všetko v poriadku, ukazovatele sú jasne čitateľné, obsluha je jednoduchá a intuitívna bez potreby niečo hľadať, resp. si na niečo zvykať. V pozícii vodiča nám vyhovoval nižší posed (maximálna hĺbka nastavenia sedáka 270 mm, je na úrovni športových sedadiel (Citroën C5 300 mm), ktorý nie je možné zaujať pri viacerých automobiloch – preferuje sa vyšší posed, resp. malý rozsah hĺbkového nastavenia, čo je plus pre lepší výhľad, ale nie každému to musí byť vhod. Naopak nám nevyhovovalo uloženie volantu, umiesteného nízko takmer „medzi nohami“, tu nám nepomohlo ani výškové a pozdĺžne nastavenie volantu. Tento hendikep pocítia hlavne vodiči s vyššie nastaveným sedákom. S takouto, nie práve ideálnou pozíciou volantu, sme sa stretli aj v Citroëne C5.

Pri jazde na diaľnici, kde nemusíte výraznejšie manipulovať volantom, je takáto poloha v poriadku. Inak sedadlá rozmermi a vystlaním poskytujú vysokú úroveň komfortu sedenia. Ďalej treba pochváliť vpredu výraznejšie tvarovanie operadiel s dostatočnou oporu v zákrutách a vzadu dlhý sedák s hlbším posedom poskytujúcim optimálne pohodlné sedenie. Takéto riešenie nie je stále samozrejmosťou. Neraz sú sedáky buď krátke, alebo plytké, resp. zbytočne vysoko umiestnené, čo neprispieva k pohodliu posádky vzadu. Plusom je takmer rovná podlaha bez vyčnievajúceho stredového tunelu, ktorý v niektorých konkurenčných modeloch obmedzuje voľnosť pre chodidlá. Veľkosť vnútorného priestoru je v poriadku, rekordy však neočakávajte, hlavne na šírku vpredu 1490 mm/vzadu 1495 mm patrí skôr k priemerným kabínam – viď rozmery (Citroën C5 šírka v lakťoch vpredu/vzadu 1566/1530 mm, Opel Insignia 1528/1470 mm). Pre batožinu nie sú podmienky tak vyhovujúce ako v kombi verzii, horší prístup, menej praktický tvar a využiteľný objem, sú daňou za tento typ vozidla (viď foto). V porovnaní s konkurenciou však ponúka Hyundai i40 s objemom kufra 525 litrov obdobné prepravné možnosti (Peugeot 508 objem kufra  497 litrov, VW Passat  565 litrov). Príjemne prekvapí nastavenie podvozku a práca posilňovača riadenia, ktoré robí Hyundai i40 pohodlné a zároveň ľahko ovládateľné vozidlo. Na kvalitnej vozovke, poprípade vozovke s malými nerovnosťami, si vychutnáte cestovanie akoby na milimetrovom vzduchovom vankúši, podvozok pracuje ako žehlička a malé diery a nerovnosti excelentne vyžehľuje. Bez preháňania, počas testovania viacerých modelov sme sa s niečím takým stretli v tomto segmente snáď len pri jazdách s Peugeotom 508 SW a s modelmi triedy C nemeckej značky Mercedes Benz. Ford Mondeo a predovšetkým VW Passat so zbytočne tvrdým podvozkom môžu len závidieť. Pritom Hyundai i40 ostáva pri jazde v zákrutách a vyhýbacích manévroch dostatočne dlho stabilný a v hraničných situáciách čitateľný, čo je ďalšie jeho plus. Napriek tomu ale musíme objektívne priznať, že v porovnaní  jazdných vlastností ešte nedosahuje úroveň tých najlepších európskych konkurentov (napr. Ford Mondeo a VW Passat). To platí aj pri odhlučnení podvozku a filtrovaní prenosu rázov do kabíny pri prejazde po väčších nerovnostiach. Hyundai i40 má v ponuke dva vznetové agregáty – 1,7 RDCI 85kW a 1,7 CRDI 100kW. Pod kapotou testovaného modelu pracovala výkonnejšia verzia turbodieselu 1,7CRDi 100KW spriahnutá so 6-st. manuálom. V praxi vykazuje typické pozitíva a negatíva tejto pohonnej jednotky, v porovnaní s benzínovým 1,6 GDI – ten sme taktiež mali na test – sa prejavuje  výrazne lepšia pružnosť a nižšia spotreba a naopak horšia kultúra chodu motora a vyššia hlučnosť. Pokiaľ preferujte benzínové motory a rozhodnete pre zážihový štvorvalec 1,6GDi s priamym vstrekovaním paliva, tak neurobíte chybu. Motor rád ide odspodu do otáčok, je tichý aj pri jazde diaľničným tempom 130 km/h, dobre odhlučnený bez toho, aby otravoval posádku vyššou hladinou hluku. Pri porovnaní  pružnosti v najviac využiteľných otáčkach a reálnej spotreby (1,6GDi 7,5 l/100 km, 1,7 CRDI 5,7 l/100 km), je na tom  lepšie  dieselová verzia 1,7CRDI 100kW. Práve vzhľadom k vyššej spotrebe bude slovenská klientela prejavovať záujem skôr o dieselovú verziu. Pri teste s dieselovou verziou nás však zarazil výrazný a skorý záber spojky, ktorý spôsoboval pri rozjazde aj skúseným vodičom náhle zdochnutie motora. Poviete si, že je to otázka zvyku. Tu však aj po týždňovom testovaní sme museli stále pri rozjazde  pamätať na záber spojky, čo bolo otravné.