Test: Mercedes Benz V 250 BlueTEC

Luxusný bus

Mercedes-Benz triedy V niet s čím veľmi porovnávať, ak nerátame osobné verzie úžitkových automobilov značky Ford, Opel či Renault resp. VW Transporter/Multivan. Prémiové značky Audi, BMW či Volvo, tento segment dlhoročne ignorujú.

Práve preto sa derie do mysle otázka, či bez konkurenčného tlaku Mercedes s V triedou nezaspal na vavrínoch. Už na pohlaď je jasné, že Mercedes-Benz, nič nepodcenil a postavil V triedu z komponentov toho najlepšieho, čo ponúka značka Mercedes v osobných modeloch. Či už od použitých kvalitných materiálov, prvkov výbavy, až po výkonnú pohonnú jednotku. Aspoň pre testovanú verziu s najvýkonnejšou pohonnou jednotkou, luxusne pôsobiacim interiérom s kožou potiahnutými sedadlami, multimediálnym systémom a navigáciou s otočným ovládačom a dotykovým touchpadom, elektricky ovládanými posuvnými bočnými dverami z oboch strán uľahčujúcimi nastupovanie a vystupovanie, to platí určite! Trieda V je ponúkaná v rôznych kombináciách usporiadania sedadiel. My sme mali kabínu 2+2+2, kde je možné jednotlivé sedadlá v druhom a treťom rade sklápať, po koľajniciach posúvať a vyberať, podľa prepravných nárokov ľudí a batožiny. Kufor bol vybavený ťažkým platóm, ktoré rozdeľovalo kufor na dve časti, pri bežnom využívaní skôr zavadzalo ako prinášalo prospech, to však platilo len dovtedy, pokiaľ sme nepotrebovali naložiť viacej veľkých tašiek na seba do kufra bez toho, aby sa obsah tašiek umiestnených v spodnej časti nepodlávil taškami umiestnenými na nich. So zasunutým ťažkým platóm tento problém odpadá. Jednoducho, ako by ste mali nad sebou dva rozdelené batožinové priestory s vlastnou podlahou, ktoré poskytujú samé o sebe bezpečnú prepravu pre batožinu.

Inak, manipulácia so sedadlami je relatívne jednoduchá, ale masívne a pomerne ťažké sedadlá si vyžadujú dostatok sily – skrátka nič pre útlu ženskú posádku. Z pohľadu variability je však všetko v poriadku. Usporiadanie (2+2+2) poskytuje ideálny komfort a voľnosť vo všetkých smeroch, navyše medzi sedadlami v druhom a treťom rade je možné posúvať výsuvný stolík, ktorý je možné využiť počas cesty na občerstvenie. Aby sme však len nechválili, predsa len nie je úroveň sedenia taká ako v limuzínach (aj keď v porovnaní s ostatnými „busmi“ poskytuje nadpriemerný luxus a komfort cestovania). Sedadlá majú v druhom a treťom rade zbytočne vysoký a plochý posed a krátke sedáky, neposkytujú optimálnu oporu pre stehná, skrátka máte pocit, akoby ste išli skĺznuť zo sedáku, celkový dojem vylepšujú polohovateľné operadlá a primerane pohodlné vystlanie sedadiel. Pritom pri usporiadaní so šiestimi samostatnými sedadlami 2+2+2 by bolo dostatok priestoru na využitie plnohodnotnejších sedadiel. Jednoducho, ako pri ostatných typoch áut v tomto segmente, aj v tomto prípade však ide o daň za variabilitu, resp. nároky na manipuláciu sedadiel, ktoré by zrejme širšie a väčšie sedadlá vyššou váhou, väčšími rozmermi a samotnou stavbou, len ťažko spĺňali. Samozrejme, porovnávame komfort a pohodlie cestovania na zadných sedadlách v luxusných a pohodlných limuzínach, inak pri porovnaní s ostatnými vozidlami tohto typu ide o nadpriemerný komfort sedenia. K celkovému pohodliu a komfortu cestovania prispieva dobre odhlučnená a dostatočne výkonná pohonná jednotka – v našom prípade najvýkonnejšia verzia – štvorvalcový turbodiesel 250 BlueTEC (140 kW/190 k; 440 Nm) spriahnutá so 7-st. automatom. V ponuke sú ešte dva slabšie dieselové štvorvalce 200CDI a V 220CDI so 6-st. manuálom, 6Vmotor pre V triedu nie je v ponuke. Potencionálnym záujemcom o najvýkonnejšiu verziu bude vŕtať v hlave ako je na tom v porovnaní s predošlým Vianom s 3,0CDI 6V motorom. Z pohľadu jazdných výkonov, aj keď 190k na vrcholnú verziu nie je až tak veľa, nie je čo až tak vyčítať, jazdné výkony (zrýchlenie, pružnosť, max. rýchlosť cez 200 km/h) a silný záber motora v širokom pásme, nezadávajú dôvod na kritiku. Fanúšikom 6-valcových motorov však bude len predsa chýbať hutný a kultivovaný zvuk motora – v tomto smere štvorvalec ťahá za kratší koniec. Naopak, plusom je o niečo nižšia spotreba – priemer v teste 8,5 l/100 km (3,0CDI 6V cca 10 l/100 km), pritom v meste rátajte s 9,5 l/100 km, a pri 90 km/h len 6,2 l/100 km.

Poďme na záver k jazdným vlastnostiam, resp. ovládateľnosti a čitateľnosti v hraničných situáciách, ktoré sa obvykle hodnotia ako hendikep, resp. ako achilová päta tohto typu vozidiel. S novou generáciou triedy V sa úroveň jazdných vlastností opäť posunula k lepšej ovládatelnsoti, ale fyzikálne zákony sa dajú klamať len do istej miery, aj keď v tomto prípade vďaka pomoci elektr. systémov o poriadny kus posunuté. Samotná jazda a ovládanie spĺňajú nadpriemerné nároky na tento typ vozidla, ale v zákrutách a náhlych vyhýbacích manévroch o nejakej obratnosti a ľahkej ovládateľnosti na úrovni osobných modelov MB nemôže byť ani reči.  Väčšie rozmery skrátka robia svoje – na rozdiel od viacmiestnych vozidiel typu VW Sharan výraznejšie bojuje so svojimi väčšími rozmermi (trieda V dĺžka 5140 mm, rázvor 3200 mm, Sharan 4854 mm, rázvor 2919 mm). Na diaľnici, resp. v dlhých tiahlych zákrutách, sa plavným prejavom s komfortnejšie nastaveným podvozkom vybaveným vzduchovými vankúšmi, však cíti ako ryba vo vode, tu sa mení na expresný, komfortný a bezpečný rýchlik.