Hyundai v rámci modernizácie i30 rozšíril po prvýkrát svoju ponuku modelov so športovo ladenou výbavu N Line aj na verziu kombi.  

Práve tento model sme dostali ako prvý na test z ponuky modernizovaného modelu Hyundai i30.  Aj keď v tomto prípade hovoríme o modernizácii, tak sme pri  zoznamovaní sa s vozidlom mali skôr pocit akoby sme mali v porovnaní s predchodcom do činenia s úplne novým modelom.

Samozrejme v tomto prípade ide o N Line výbavu, ktorá sa prezentuje nielen športovejším vzľadom vďaka N Line body kitu  (s pozmenenou prednou maskou s hustejším vzorovaním v porovnaní s bežnou verziou, s pozmeneným predným a zadným nárazníkom, s prednými a zadnými  LED svetlometmi s integrovanými dennými svetlami v tvare „V“), športovejšie tvarovaným volantom, športovo tvarovanými sedadlami s hlbším korýtkovým sedením s výraznou bočnou oporou, ale taktiež pri jazde iným, športovejším charakterom riadenia a podvozka.

Nový Hyundai i30 kombi N-Line

Toto bolo pre nás prekvapenie, nakoľko pred testom sme sa v oficiálnych materiáloch nedočítali, že by verzia i30 kombi vo výbave N Line dostala športovejšie nastavené riadenie a podvozok. Len ak by bola aj bežná verzia po modernizácii takto športovo nastavená, čo by bolo prekvapujúce. Zatiaľ  to však nevieme porovnať, nakoľko sme inú verziu nového modelu Hyundai i30 nemali na test.

Interiér

Po usadnutí do kokpitu a po vyrazení na prvé testovacie kilometre sme mali pocit, že sedíme v aute, pod ktoré sa podpísali ľudia z bavorskej automobilky.

Všetko je totiž tak solídne spracované a bavorácky „pevné“. Či už od kvalitného spracovania interiéru (aj keď samozrejme plasty zodpovedajú danému segmentu vozidiel), samotnej obsluhy manuálnych ovládačov, vrátane manipulácie s rukoväťou 7-st. automatickej prevodovky, až po športovo tuhšie a presné riadenie a pevnejšie nastavenie podvozka (je možné, že na to mali vplyv aj 18“ kolesá obuté do pneu 225/40), ktorý  zároveň však dobre filtruje nerovnosti.

  Hyundai i30 kombi N-Line -interiérEšte kým prejdeme k jazdným vlastnostiam, tak pár viet ohľadom interiéru. Ten, kto hľadá pracovisko vodiča vybavené ešte aj klasickými manuálnymi ovládačmi, napríklad na ovládanie klimatizácie či hlasitosti zvuku na stredovej konzole, na rozdiel od konkurenčných modelov Octavia Combi či Leon ST,  tak  je v tomto prípade na správnej adrese.

Octavia totiž presunula, až na pár ovládačov, celkovú obsluhu viacerých funkcii, vrátane klimatizácie, zo stredovej konzoly na dotykový displej. Leon zašiel ešte ďalej, tam už v podstate všetky klasické manuálne ovládače, vrátane klimatizácie obvykle umiestnené na stredovej konzole, boli presunuté do dotykového displeja.

Táto modernizácia kokpitov modelov Octavia a Leon môže paradoxne nahrávať modelu Hyundai i30 a nahnať do jeho naručia časť ich konzervatívnejšie založených zákazníkov, ktorým táto moderna nemusí byť práve po chuti.

V modernizovanom Hyundai i30 sú okrem dotykového ovládania na novom 10,25“ dotykovom displeji, ktorý má jednoduchú a prehľadnú  grafiku a promptnosť ovládania,  k dispozícii aj manuálne ovládače. Priamo na dotykovom displeji v spodnej časti je k dispozícii  otočný ovládač zvuku, pod dotykovým displejom samostatne umiestnené ovládače klimatizácie a taktiež  hneď po ruke na stredovom tuneli manuálne  nastavenie režimu jazdy Drive Mode ( Eco, Normal, Sport), vyhrievania sedadiel, parkovacieho asistenta či spustenie zadnej kamery.

Inak v pozícii vodiča oceníte aj dobre do rúk padnúci športový volant potiahnutý kožou a jasne čitateľné ukazovatele  7“ prístrojového štítu, po novom čiastočne digitálneho.

Nový Hyundai i30 kombi N-Line -predné športové sedadlá

Pracovisku vodiča v podstate nie je čo vytknúť, až na možno nový, snáď až príliš veľký 10,25“ neprirodzene vyčnievajúci  dotykový displej na vrchu stredovej konzoly. Plusom jeho veľkosti a umiestnenia je však fakt, že je viac v zornom poli a tak nemusí vodič počas jazdy klopiť zrak nižšie, čo má pozitívny vplyv na bezpečnosť jazdy. Konektivitu zaisťujú systémy Apple CarPlay a Android Auto. 7-palcová digitálna prístrojová doska.

Vpredu sa veľmi dobre sedí, ten kto je však obéznejší už môže mať však problém sa pohodlne usadiť do  športových sedadiel s výraznejšou bočnou oporou zužujúcou rozmery operadla.  Inak je všetko tak ako má byť.

Z relatívne vyššie položeného sedáka vodiča je dobrý vyhlaď. To platí aj pri pohľade do predoboku cez „ A“ stlpiky, ktoré vďaka tomu, že sú viac sklonené a posunuté dozadu, len v malej miere zacláňajú, spolu s veľkými spätnými zrkadlami, výhľad.

Vpredu je  miesta vo všetkých smeroch nadbytok, vzadu je  na šírku a výšku vnútorný priestor v poriadku, ale na dĺžku už len pre postavy do cca 1,78 metra vysoké. Vyšší pasažieri by už mohli mať problém s voľnosťou pre kolená. Toto je snáď jediná výraznejšia slabina tohto modelu.

Konkurencia je totiž ponukou miesta na zadných sedadlách na tom citeľne lepšie. Len pre porovnanie vzdialenosť  od predného po zadné operadlo: Hyundai kombi 765 mm, Octavia Combi  816mm a SEAT Leon ST 836mm. Taktiež  vyššie postavy s dlhšími nohami by ocenili v rámci pohodlnejšieho sedenia dlhšie sedáky s lepšou oporou pre stehná.

Vystupovanie zo zadného sedadla je však jednoduchšie a pohodlnenejšie v prípade i30 kombi  ako napríklad v Leone ST, kde musíte pri vystupovaní doslova „preliezať“ cez vypuklý zadný blatník.

Nový Hyundai i30 kombi N-Line - kufor s objemom 602 litrov

Kufor

Poďme však snáď k tomu najdôležitejšiemu čo charakterizuje tento model a tým je batožinový priestor. Hlavný dôvod prečo si kupujú zákazníci tento typ auta je väčší objem kufra, resp. lepšie prepravne možnosti batožiny ako má hatchback.

Tu je na tom Hyundai i30 Kombi veľmi dobre, či už z pohľadu úctyhodného objemu – 602 litrov ( aj keď SEAT Leon ST so 620 litrami a Škoda Octavia Combi so 640 litrami sú na tom o niečo lepšie) alebo  sklápania zadných sedadiel do rovnej plochy a možnosti jeho sklápania z kufra. Pri otváraní a zatváraní kufra nám však chýbalo elektrické ovládanie.

Nakladanie batožiny je jednoduché vďaka veľkému vstupnému otvoru a nízkej nakladacej hrane kufra 620 mmm (výška nakladacej hrany kufra od vozovky Leon ST 650mm). Plusom je aj otvor v lakťovej opierke v strednej časti zadných operadiel na prepravovanie dlhších predmetov.

Jazdné vlastnosti

Už dávno sme si takto, s autom typu kombi, neužívali šoférovanie. Nielen v priamom smere pri vyšších rýchlostiach, ale aj v zákrutách, nakoľko je auto nadmieru stabilné a ľahko ovládateľne. Radosť jazdiť ako sa ľahko a presne navádza vozidlo do zákruty a prechádza suverénne samotnými zákrutami.

Ono sa len tak nevidí aby auto typu kombi takmer bez náklonov karosérie a nervóznejšieho správania zadnej nápravy zvládalo aj  ostrejšie zákruty. V tomto prípade skrátka nevnímate negatívne pri jazde v zákrutách zaťažený zadok predĺženou kufrovou častou karosérie.

Jeho suverénny a stabilný prejazd a zvládanie opakovaných vyhýbacích manévroch (slalom) bez straty ovládateľnosti a stability je obdivuhodný. Samozrejme hovoríme o „prázdnom“ vozidle, pri väčšom zaťažení objemnejšieho kufra  logicky príde rýchlostný limit prejazdu zákrutou skôr ako pri kratšom hatchbacku. Aj v tomto príde je však auto na limite čitateľné a bezpečné vďaka  promptnému zásahu el. stabilizačného systému. Hyundai i30 kombi N-Line -skvelé jazdné vlastnosti

Hyundai i30 Kombi  N-Line sme ocenili aj pri porovnaní s nedávno uvedenými novinkami Octavia Combi a Leon ST. Octavia Combi  je na jednej strane viac komfortná, ale zasa až tak, že pri vyhýbacích manévroch sa viac nakláňa, dá sa povedať, že pri opakovanom zatáčaní (slalome) až pláva a v dôsledku toho skôr stráca skôr stabilitu a tým aj ovládateľnosť. Tým nechceme povedať, že Octavia je auto ktoré sa neriadi dobre, práve naopak, je veľmi dobre ovládateľne, stabilné a prijemné na šoférovanie. Tu chceme len povedať, že Hyundai i30 kombi je auto, ktoré túto disciplínu zvláda ešte o level lepšie.

SEAT Leon ST je naopak v porovnaní s Octaviu pevnejšie naladený, niečo na spôsob testovaného modelu  Hyundai i30 Kombi N Line.  Taktiež sa prezentuje veľmi dobrou ovládateľnosťou, menšími náklonmi karosérie a  stabilným prejavom. V porovnaní s Hyundaiom i30 Kombi  však zaostáva promptnosťou  riadenia a na nerovnom povrchu v zákrutách horším kopírovaním nerovnosti kolesami. Tam kde už má tendenciu SEAT Leon ST  odskočiť, tam Hyundai prejde s kopírujúcimi kolesami nerovnosti  ako po koľajniciach bez zaváhania.

K tomuto pozitívnejšiemu hodnoteniu, v prípade modelu Hyudnai i30kombi N-Line prispieva nielen samotný charakter pruženia, ale aj  štandardne dodávaná viacprvková náprava. Octavia kombi  a Leon ST sú pre túto motorizáciu vybavené iba jednoduchou zadnou nápravou.

Mild-hybrid

Pod kapotu pracoval dobre odhlučnený štvorvalcový turbodiesel 1,6 CRDi  s max. výkonom 100kW po novom podporený mild-hybridným systémom pracujúcim s napätím 48 V poháňajúci štartér-generátor, ktorý rekuperuje energiu a odkladá ju do akumulátora. Tento fakt si uvedomíte pri uvoľnení plyn. pedála  keď auto samé „brzdí“, resp. rekuperuje.

Mild-hybrid 1.6 CRDi spriahnutý s 7-st. dvojspojkovou automatickou prevodovkou sme reálne ocenili ani nie tak znížením spotreby, tá ostáva prekvapujúco vzhľadom na daný typ motora vyššia, ako za jeho pomoc spaľovaciemu motoru pri akcelerácii. Motor s mild-hybridným systémom reaguje na stlačenie plynového pedála promptnejšie už od spodných otáčok. Jeho chuť do zrýchľovania  je chvályhodná.

Hyundai i30 kombi N-Line - silueta

Apropo spotreba? Tú sme očakávali od naftového motora nižšiu. Hodnota 6,0 litra/100km v kombinovanej prevádzke je totiž takmer o pol litra vyššia ako pri konkurenčných modeloch s porovnateľnou motorizáciou. Dôvod tkvie zrejme ani nie tak v agregáte, ako v tom, že táto 7-st. dvojspojková automatická prevodovka nedokáže plachtiť tak ako DSG automat. prevodovka pri konkurenčných modeloch Škoda Octavia Combi a SEAT Leon ST.

Presnejšie povedané to dokáže len pri dobrzďovaní na križovatke, keď sa vypína štart/stop. Na akceleráciu a spotrebu ma vplyv aj samotné zvolenie režimu jazdy. V režime Sport motor drží otáčky vyššie, naopak pri Eco nižšie. To znamená že v režime Sport auto reaguje promptnejšie,  ale za cenu vyššej spotreby, naopak  v rezime Eco o niečo letargickejšie, čo je však vykúpené nižšou spotrebou.

Inak štartovanie systému štart/stop systému je príjemne mäkké a rýchle. Vďaka podpore elektrickej energie z 18V akumulátora sa znižuje zaťaženie naftového motora  pri štartovaní  a ten je vďaka tomu schopný rýchlejšie a menej hlučne štartovať.

Viac informácii ( kompletné tech. údaje, vyrátané prevádzkové náklady, rozmery vnútorného priestoru, samotnú cenu,  ceny poistenia, stratu hodnoty vozidla, záruky,  …) nájdete v novembrovom vydaní časopisu Autotest.

Plusy

+ atraktívny vzhľad

+ veľmi dobrá ovládateľnosť

+ pružný a dobre odhlučnený motor

+ súhra motora a 8-st.automatu

+ športové predné sedadlá

+ kvalita spracovania

+ ergonomické pracovisko vodiča

+ objem kufra

+ pohodlný posed vpredu aj vzadu

Mínusy

– pri mild-hybridnej motorizácii chýbajúca rezerva

– menej miesta pre vyššie postavy pre kolená

– absencia el. ovládania kufra

– kratšia zadné sedáky pre vyššie postavy

                                                                                            Text+foto: Michal Pospíšil