Na pohlaď menšia karoséria testovaného modelu Honda HR-V Sport skrýva prekvapujúco veľkú kabínu. Napríklad v oblasti kolien na zadných sedadlách je na tom lepšie ako celý rad väčších SUV modelov.

Honda HR-V v predfaceliftovej verzii, ktorú sme mali na test, nás po vizuálnej stránke pravdu povediac veľmi neoslovila. Výsledok snahy dizajnérov o originalitu s využitím mixu SUV, prvkami kupé (schované kľučky zadných dverí), viacerými krivkami a nižšie položenou karosériou, bola skôr nudná ako pútava. Stačilo však málo – absolvovať decentný facelift, ktorý auto zmenil síce vzhľadovo iba v detailoch (napríklad maska chladiča je teraz až extrémne lesklá) a vybaviť auto výbavou Sport (športovými nárazníkmi a bočnými prahovými lištami, 18“ palcovými diskami kolies) a vhodnou farbou metalízy a pred nami zrazu stálo atraktívnejšie prevedenie modelu HR-V.

Taktiež hodnotenie interiéru v nás vyvolávalo pri Honde HR-V zmiešané pocity. Na jednej strane originálne riešenia (extrémne vysoko položený stredový tunel a na ňom hneď po ruke umiestnená radiaca páka, netypicky umiestnený dotykový displej viac doprava od stredovej konzoly) a na druhej, napriek snahe o modernú vizualizáciu, pocit staršieho a lacnejšieho interiéru. Pritom nešlo len o náš názor, ale aj viacerých potencionálnych záujemcov o tento segment vozidiel. Tu je to však iné – interiér testovaného modelu Honda HR-V Sport  pôsobí až luxusným dojmom vďaka dvojfarebnému polokoženému prevedeniu (viď foto) a vizuálne atraktívne pôsobiacemu stredovému tunelu s efektným dekorom.

Prekvapujúco veľká kabína

Skrytým tromfom HR-V Sport  sú však priestorové pomery. Priestranný interiér ponúka voľnosť v oblasti kolien na úrovni vozidiel o segment vyššie a nadpriemerný objem kufra 470 litrov s unikátnym patentom Magic Seats, ktorý umožňuje vyklopiť zadnú lavicu do zvislej polohy.

Poďme ešte k hodnoteniu pracoviska vodiča. Prístrojovému panelu dominuje veľký multimediálny centrálny dotykový displej, kde nájdete operačný systém na báze Androidu s pripojením na internet, navigáciu Garmin. Chýba však podpora Android Auto/Apple Car Play.  Samozrejmosťou je USB, HDMI, Bluetooth (konektivita s mobilom) a viacero bezpečnostných systémov ako napr. stráženie jazdného pruhu, kolízny asistent a cúvacia kamera… (viď tabuľka výbavy www.honda.sk).

Pre šoféra je pracovisko riešené veľmi ústretovo. V relatívne vyššej pozícii, ktorú je možné vďaka slušnému rozsahu výškového nastavenia meniť podľa potreby tak, aby sa za volant v pohode usadil vyšší aj nižší vodič, je veľmi dobrý výhľad do všetkých strán. Ukazovatele sú ľahko čitateľné a ovládače prehľadne umiestené – ľahko v dosahu po ruke. Samotný centrálny dotykový displej je posunutý viac doprava od stredu stredovej konzoly ako sme zvyknutí pri iných modeloch. Jeho ovládanie je promptné a prehľadné. Ovláda sa pomocou dostatočne veľkých ikon, čiže počas jazdy v aute nemusíte „mieriť“ prstom, kým sa trafíte. Klasické manuálne ovládače pod obrazovkou na prístrojovom paneli tu nenájdete, aj nastavovanie klímy prebieha dotykovým ovládaním. Samozrejme, prístup k základným funkciám je možný aj cez multifunkčný volant.

Celkový pozitívny dojem z pracoviska vodiča dotvára vyššie umiestnenie a štíhlejší dizajn stredovej konzoly. Takéto riešenie stredového tunela a vyššie umiestnenie radiacej páky dodáva kokptitu športový šmrnc. Je to efektné, len nám chýbalo na stredovom tuneli viacej odkladacích plôch –napríklad na mobil. Inak v kabíne nemáme čo veľmi vyčítať, až na ešte vetranie, resp. vetráky ventilácie nám stále šli na nervy, keď ich nastavenie nemalo takmer žiaden vplyv na smer „vetra“. Či sme ich nastavili tak alebo onak, na okná alebo iný smer, stále fúkali vodičovi či spolujazdcovi do tváre.

Výkonný motor 1.5 VTEC Turbo 134 kW

Honda HR-V mala v ponuke ešte donedávna iba dva agregáty. Jeden turbodieselový 1.6 i-DTEC 88 kW (120 k) a jeden atmosféricky benzínový 1.5 i-VTEC 96 kW (130 k). Na jar 2019 pribudla do ponuky výkonnejšia benzínová pohonná jednotka – 1.5 VTEC Turbo vykazujúca výkon 134kW (182 koní), dodávajúca vozidlu výraznejšie jazdné výkony. Práve tento agregát pracoval pod kapotou testovaného modelu HR-V. Povedať však treba, že automatická prevodovka CVT (so siedmimi virtuálnymi rýchl. stupňami s manuálnou možnosťou radenia páčkami pod volantom), ktorá je spriahnutá s uvedeným motorom, tak trochu túto silu potláča. V ponuke je aj 6-st. manuál, ktorý sa z pohľadu jazdných výkonov lepšie prezentuje ako nami testovaná motorizácia s automatom CVT. Len pre predstavu – 1.5 VTEC Turbo CVT zrýchli z 0-100 km/h za 8,8 s, čo je o jednu sekundu pomalšie ako s manuálom, taktiež max. rýchlosť dosiahne o 15 km/h nižšiu. Samozrejme, že v porovnaní atmosférickým agregátom 1.5 i-VTEC 96 kW (130 k) ide stále o výraznejšie lepšiu akceleráciu.

Honda HR-V 1.5 VTEC Turbo po stlačení plynového pedálu ide ľahko do akcelerácie, potrebuje však prekvapujúco viac otáčok ako sme na daný typ motora s turbom zvyknutí (cca 3000 otáčok). Spotreba nie je jeho silná stránka, mix v teste 7,6 litrov je však vzhľadom na jazdné výkony adekvátna hodnota. Taktiež vďaka novej zvukovej izolácii a funkcii aktívneho odhlučnenia je prenos hluku do kabíny v zníženej miere. Po naštartovaní motor vôbec nepoučujete a taktiež jazdíte bežným tempom. Napríklad, pri rýchlosti 100 km/h je hluk iba 65 dB. Pri jazde vo vyšších rýchlostiach, napríklad pri 160 km/h, sa však treba zmieriť už vo zvýšenej až otravnej miere hluku od motora a aerodynamického hluku. Čo je však viac menej pre tento segment vozidiel normálne.

Výborné jazdné vlastnosti

K pozitívnemu hodnoteniu prispievajú samotné jazdné vlastnosti. Honda HR-V sa ľahko ovláda, urputne drží v zákrutách stopu a vyhýbacie manévre zvládajú na daný typ auta veľmi dobre a zároveň poskytujú dostatočný komfort pruženia. Na daný segment patrí v tejto disciplíne k tým najlepším, v postate sa vôbec nenakláňa a v pohode sa vyrovná nižšie stavaným vozidlám typu hatchback. Pritom používa jednoduchú zadnú nápravu s torznou priečkou. Tak v čom je pes zakopaný, že tak dobre jazdí? K jeho výborným jazdným vlastnostiam prispieva špeciálna technológia „Performance Damper“, t.j. systém tlmičov umiestnený v prednej a zadnej časti automobilu eliminujúci bočný a torzný pohyb podvozku. V praxi takto vybavený automobil sa menej sa nakláňa v zákrutách, menej vibruje na nerovnostiach a je vo výsledku tým pádom pri jazde stabilnejší. K pozitívnemu hodnoteniu jazdných vlastností, resp. jeho ovládateľnosti a zároveň dobrému tlmeniu nerovnosí, prispieva  aj synaptické odpruženie (k dispozícii aj pre bežne verzie HR-V) s dvomi piestovými ventilmi.

V porovnaní s konkurenciou (Škoda Karoq, Suzuki Vitara či Kia Sportage) nie je Honda HR-V k dispozícii verzia s pohonom 4×4. Honda zrejme vie čo robí, keď vsadila v ponuke len na pohon 4×2, resp. prieskum trhu ukázal, že nie dostatočný záujem o verziu s pohonom 4×4, tak aby sa to automobilke po ekonomickej stránke vyplatilo. Tu však nevidíme až taký problém z pohľadu perspektívy tohto modelu na našom trhu. Achillovu pätu vidíme v relatívne vyššie nastavenej cene. Predsa len konkurencia začína s cenami o niekoľko tisíc eur nižšie (viď tabuľka).

Pokiaľ to však zákazník akceptuje, dostane nielen vozidlo so špičkovými jazdnými vlastnosťami, s veľmi dobrými jazdnými výkonmi a vzhľadom na jazdné výkony prijateľnou spotrebou, priestranným interiérom ponúkajúci voľnosť v oblasti kolien na úrovni vozidiel o segment vyššie a nadpriemerný objem kufra 470 litrov s unikátnym patentom Magic Seats, ktorý umožňuje vyklopiť zadnú lavicu do zvislej polohy. Inak, Honda HR-V stojí na pomedzí segmentu vozidiel. Na jednej strane napríklad Škoda Karoq, Suzuki Vitara, Jeep Renegade a na druhej Hyundai Tucson, Kia Sportage. Potencionálni zákazníci budú mať problém s čim to porovnať. Na pohlaď veľkosťou sa radí skôr k autám typu Škoda Karoq, Suzuki Vitara, Jeep Renegade, … ale podľa vnútorného priestoru a veľkosťou  kufra skôr k modelom typu Hyundai Tucson, Kia Sportage, Ford Kuga. Dokonca voľnosťou vzadu pre kolená prekonáva aj tieto väčšie SUV modely (viď tabuľka).