Kia Sportage 1.6 T-GDI Hybrid 4×4 GT-Line: Príjemne komfortná

Kia Sportage 1.6 T-GDI Hybrid 4×4 GT-Line ponúka atraktívny dizajn, výkonné hybridné ústrojenstvo, širokú škálu výbavy a prijemný komfort cestovania.

Kia Sportage 1.6 T-GDI Hybrid 4×4 GT-Line

1 z 14

Model SUV Sportage je neoddeliteľnou súčasťou modelovej palety značky Kia od roku 1994, pričom od minulého roka je na trhu už piata generácia, ktorá bola vyvinutá v Európe a  je vyrábaná na Slovensku.

Nezameniteľný dizajn

V porovnaní s predchodcom je nový Sportage ešte dynamickejší a pýši sa nezameniteľným dizajnom. Zároveň tiež ľahko po vyrástol do všetkých smerov a má o 10 mm dlhší rázvor náprav.

Vizuálne pôsobí Kia Sportage modernejšie (rovnako ako extravagantný súrodenecký model Hyundai Tucson) ako Ford Kuga či VW Tiguan. No v porovnaní s Tucsonom má svoj vlastný štýl. Na prvý pohlaď zaujme výraznou prednou maskou chladiča s typickým „tigrím nosom“ a pútavými dennými svetlami v tvare bumerangu. Okrem toho  zaujímavý  vzhľad Kie Sportage dotvárajú  vzadu svalnaté boky, ostré línie a tenký tvar LED zadných skupinových svetlometov, ktoré sú horizontálne navzájom prepojene. Navyše v testovanej verziu GT Line a vo vyrazenej zelenkavej farbe, pôsobí ešte dynamickejšie a atraktívnejšie ako bežné verzie.

Inak predné LED svetlomety dostali po novom Matrix funkciu. Svetelný výkon pri stretávacích a diaľkových svetiel je veľmi dobrý,  pritom vytieňovanie protiidúcich áut zrejme pracuje tak ako má nakoľko nám nikto neblikal, že by sme ho oslepili. Čo však mohli svetlá mať je natáčanie svetelného lúča pri pootočení volantom do zákrut, resp. aspoň lacnejšie prevedenie s ich prísvecovaním.

Interiér pripomína EV6

Moderný kokpit veľmi dobre ladí s exteriérom vozidla. Kombinácia veľkého displeja a konzoly medzi vodičom a predným spolujazdcom s klavírnym povrchom je vizuálne rovnako pôsobivá ako  spomínaný atraktívny dizajn exteriéru vozidla.

Interiér pôsobí veľmi kvalitne (použité sú samé vysokokvalitné materiály: mäkčené plasty, semiš , imitácia koženého prešívania, klavírny lak, …  ), dalo by sa povedať až prémiovým dojmom. Všade kam sa pozriete sú použité kvalitné materiály, aj tam kde obvykle už  býva v tejto triede lacnejšie materiály, napríklad  vo vnútrach dverí sú použité mäkčené plasty, semiš a imitácia koženého prešívania či dokonca klavírny lak.

Apropo tento lak je vidieť vo veľkej miere aj na stredovom tuneli, vyzerá to fakt efektne  a interiéru dodáva na hodnote. Z toho pohľadu len tlieskame, otázne však je ako to bude auto vyzerať po dvoch – troch rokoch keď už teraz vidieť na ňom škrabančeky. Lakťová opierka nie je posuvná čo môže niekto vnímať ako handicap, nám však jej umiestnenie úplne vyhovovalo.

Na pracovisku vodiča môžete vidieť nový, veľký displej, ktorý sa v skutočnosti skladá z dvoch displejov (12,3“ digitálny prístrojový  štít pred vodičom a 12,3“ dotykový displej infotainmentu, v nižších výbavách má  8“ ) s miernym zakrivením smerom k vodičovi. Skutočnosť, že čisto digitálne displeje sú umiestnené v takomto optickom prepojení, nie je novinka a v súčasnosti je toto riešenie totiž veľmi v móde. Elegantný „veľkoformátový tablet“ s opticky prepojenými obrazovkami už poznáme z Mercedesu triedy A, VW Golf alebo novej Astry. Tu sú však displeje tak veľké a zobrazenie tak prehľadné, že si môžete nechať „okuliare na čítanie doma“.

Ovládanie je tiež veľmi jednoduché: praktický otočný ovládač automatickej prevodovky, niekoľko manuálnych tlačidiel na stredovej konzole a ovládací panel s tlačidlami priamej voľby navigácie, rádia atď. a dva mechanické otočné ovládače –  by väčšine ľudí malo pri obsluhe jednotlivých funkcii v pohode vyhovovať.

Pod dotykovým displejom infotainmentu je umiestnená novinka,  dotyková lišta, ktorá dokáže zobrazovať dva druhy ovládačov: klimatizáciu alebo ovládanie multimediálneho systému (Mapa, Nav, Rádio, Médiá, …). Užívateľ si môže vybrať, ktorý chce ako hlavný a na ten druhý si bude prepínať. Aktivuje sa to jednoducho stlačením dotykovej plôšky (dlhým podržaním si potom vyberá zvolené zobrazenie) vedľa ľavej časti nemeniacich sa ovládačov (ofuk čelného skla, vyhrievanie zadného skla, nastavenie automatickej funkcie klimatizácie a vnútorného okruhu). Prepínanie a obsluha je jednoduchá keď stojíte, ale za jazdy už to  môže byt s triafaním do pomerne malej ikonky prepínača náročnejšie. Pokiaľ ale používate napríklad Apple Carplay a ovládanie audia na volante, nemusíte sa s tým veľmi trápiť.

Ďalej nás zaujal Sportage jednoduchým a zároveň geniálnym riešením monitoringu mŕtveho uhla. Monitorovanie mŕtveho uhla prenášaného pri vyhodení smerovky namiesto jedného ciferníka – pri vyhodení smerovky doľava – sa zobrazí obraz na ľavom ciferníku a pri vyhodení smerovky doprava na pravom ciferníku.

V praxi sa tento monitoring osvedčil nielen pri jazde s monitorovaním mŕtveho uhla, ale aj pri parkovaní s detailnejšou kontrolou zadného kolesa pozdĺž obrubníka. Je to fakt praktické! Čo však treba doriešiť, je ostrosť obrazu monitorovania mŕtveho uhla aj v daždivých poveternostných podmienkach, nakoľko sa pri daždi v dôsledku od kolies odstrekujúcej vody na malé kamery umiestnené v spodnej časti spätných zrkadiel obraz mŕtveho uhla rozmaže.

Tak ako Hyundai Tucson aj Kia Sportage  má taktiež vo výbave posúvanie auta ( parkovací asistent) cez diaľkový ovládač.  Je to možno na pohľad iba frajerinka, ale v praxi sa môže stať, že tento prvok výbavy príde vhod napríklad keď potrebujete vyparkovať s autom zo stiesnených pomerov podzemných parkovísk.

Čo je však trocha prekvapujúce, že ešte niektoré bežné „high-tech“ vychytávky toto auto nemá. Chýbalo nám napríklad vo výbave bezdrôtové spárovanie mobilného telefónu (Android Auto & Apple CarPlay) a  bezklúčové otváranie dverí čo by tak moderné auto už malo mať. Bezdrôtové spárovanie nie je v ponuke, na sparovanie musíte použiť stále USB kábel a otváranie dverí stále nejde bez toho aby ste sa chytili kľučky, resp. stlačili čierne tlačidlo umiestnené na nich.

Dobrý vnútorný priestor

Nastupovanie a vystupovanie je do vyššie položených  sedadiel pohodlné. To je výhoda vyššie stavaných vozidiel typu crossover a SUV v porovnaní so sedanmi, kombíkmi či hatchbackmi.  Po usadení sa cítite okamžite príjemne a  pohodlne. K tomu prispieva vzdušný a priestranný interiér a komfortné a nadpriemerne rozmerné sedadlá.  To platí aj vzadu kde vyšší pasažieri ocenia nielen slušnú voľnosť pre kolená a hlavu, ale aj dlhšie sedáky (čo nie je stále samozrejmosť v tejto triede) poskytujúce slušnú oporu pre stehná.

Čo sa týka priestoru, nie je mu čo vytknúť. Priestor pre nohy a hlavu je skutočne veľkorysý. Nielen vpredu, kam sa zmestia takmer 1,95 metra vysokí ľudia, ale aj vzadu kde sa usadia v pohodlí aj vyšší pasažieri. K tomu napomáha nielen slušný priestor nad hlavou a  voľnosť pre kolená v pozdĺžnom, ale aj polohovanie zadných operadiel a  fakt že si pasažieri vzadu môžu vystrieť  a zasunúť nohy pod predné sedáky.  Vnútorná šírka je úplne postačujúca pre dvoch ľudí vedľa seba, no vzadu pre troch dospelých je už stiesnenejšia.

Kufor v porovnaní s predchodcom narástol a aj napriek tomu, že ide o hybrid udáva výrobca pomerne veľký objem 587 litrov. Je to o 47 litrov viac ako plug-in hybrid. Taktiež mild- hybridne verzie 48-voltovou technológiou pojmu o niečo menej batožiny: s benzínovým motorom 562 litrov a ešte menej s dieslovým  526 litrov.

Do položky 587 litrov Kia určite započítava aj priestor s rezervným kolesom pod podlahou, nakoľko sa nám tento udaj v praxi nezdal ako reálny. Pripadal nám skratka menší ako proklamovaný udáj. K tomu prispieva tvar kufra, ktorý nie je úplne ideálny, je pomerne plytký a v dôsledku vyčnievajúcich podbehov kolies do batožinového priestoru menej využiteľný ako by mohol pri pravidelnom „krabicovom“ tvare. Navyše sú tieto podbehy pokryté z lacného tvrdého plastu, ktorý nie je odolný voči poškriabaniu. Toto sa k inak ku kvalitnému vzhľadu Sportage nehodí.

Zväčšiť objem kufra je možné sklopením zadných operadiel (aj páčkami priamo z kufra), čím vznikne rovná podlaha a prepravná kapacita na 1776 litrov. Zadné sedadlá sa dajú sklopiť v pomere 20 : 40 : 20. K ešte lepšej variabilite prepravy batožiny a osôb chýba posuvné zadné sedadlo ako má VW Tiguan.

Porovnanie s konkurenciou ( vonkajšie a vnútorne rozmery +kufor)

Nižšie postavy musia rátať, že batožinu bude potrebné pri nakladaní  zodvihnúť vyššie, nakoľko nakladacia hrana má výšku od vozovky až 720 mm (Honda CR-V 655 mm, VW Tiguan a Mazda CX-5 ju majú ale ešte vyššie 740mm, resp.745mm ). Naopak poteší, že pri vykladaní neprekáža žiaden schod, nakoľko nakladacia hrana je v rovnakej výške ako podlaha kufra – vďaka tomu je vykladanie uľahčené.

Zadné sedadlá sa dajú sklopiť v pomere 20 ku 40 ku 20 a nastaviť sklon operadiel. Sportage však nemá posuvné zadné sedadlo ako VW Tiguan. Menej sympatické je, že podbehy kolies v kufri trochu obmedzujú využiteľnosť a navyše sú vyrobené z lacného plastu, ktorý nie je odolný voči poškriabaniu. To sa k inak kvalitnému vzhľadu Sportage nehodí.

Batožinový priestor ponúka základný objem 587 litrov, do tejto položky ale Kia určite započítava aj schránky pod podlahou. Kufor je totiž inak plytký, navyše s vysokou nakladacou hranou. Po sklopení zadných operadiel, ktoré je možné vykonať páčkami priamo z batožinového priestoru, vznikne rovina a kapacita podľa výrobcu narastie na 1776 litrov.

Hybridný pohon

Prvýkrát je Kia Sportage k dispozícii nielen s klasickým benzínovým alebo naftovým motorom, ale aj ako hybrid a plug-in hybrid.

Na test sme dostali  plne hybridnú (HEV) verziu pozostávajúcu z 1,6-litrového motora T-GDI s výkonom 132kW/ 180 k, ktorý je kombinovaný s elektromotorom s výkonom 44,2 kW (60 k). Rovnaký spaľovací motor má aj plug-in hybrid len ten má výkonnejší elektromotor. 1.6 T-GDI pracuje v Atkinsonovom cykle a jeho zaujímavosťou je unikátny mechanický systém, ktorý zaisťuje premenné časovanie zdvihu ventilov.

Celé hybridné ústrojenstvo dopĺňal akumulátor s kapacitou 1,49 kWh. Čo je zvláštne, že Sportage využíva rôzny typ automatickej prevodovky, klasické motorizácie majú 7-st. dvojspojkovú prevodovku DCT a hybrid a plug-in hybrid  6-st.automatickú prevodovku s hydrodynamickým meničom.

6-st. automat

Ako sme spomenuli hybrid si musí postačiť so staršou 6-st. automatickou prevodovkou čo sa však neukázalo na škodu, nakoľko si s hybridným pohonným ústrojenstvom veľmi dobre rozumela. Hybridný pohon pôsobí v spolupráci s touto 6-st. automatickou prevodovkou príjemne pružne a uhladene. Celkový výkon hybridnej sústavy dosahuje 169 kW (230 k) a 350 Nm, ktorý je v tomto prípade prenášaný na všetky štyri kolesá ( v ponuke je aj verzia s predným, náhonom). Motory poháňajú  všetky štyri kolesá s tým, že sa zadné pripájajú cez elektro-hydraulickú lamelovú spojku (elektronika sem dokáže poslať až 50% krútiaceho momentu).

Takto disponované auto dokáže poskytnúť nadpriemerné  jazdne výkony ( v teste z 0-100 km zrýchlil za 8,2 s, udávaná max. rýchlosť 193km/h)  a v prevažnej miere dokáže pri bežnej jazde spĺňať nároky na akceleráciu pri predbiehaní na okreskách či jazde po diaľnici. Napriek tomu – keby sme nevedeli, že systémový výkon má 230 koní, asi by sme z jeho prejavu taký výkon nehádali. Ako sme však už povedali pre bežnú jazdu sú  jazdne výkony nadštandardné.

Apropo spotreba?

Tu sme očakávali nižšiu, a to ani nie tak pri jazde v meste či mimo mesta na okreskách, v týchto režimoch bola v podstate v poriadku (mesto 7,7 litrov, mimo mesta 6,2 litra), ako na diaľnici kde sa blížila až ku hranici 10 litrom. Výhody sa totiž skôr ukážu v meste alebo na okreskách keď sa zapája aj elektromotor, napríklad pri rozbiehaní na semafóre či pohýnaní v zápchach kedy sa nespúšťa spaľovací motor a šetrí sa palivo a rozbeh je pritom príjemne plynulý.

Inak ide o tkz. full hybrid, čo znamená, že dokáže jazdiť aj čisto na elektrinu, ale max jeden-dva kilometre. Batéria nie je veľká, dobíja sa sama pri brzdení motorom. My sme test absolvovali s priemernou spotrebou 7,6 l/100 km. Nádrž pojme 52 litrov benzínu, je to síce o dva litre menej ako pri mild-hybridnych verziách, ale stále o desať litrov viac ako pri PHEVe.

Auto je nadpriemerne komfortné

Auto je nadpriemerne  komfortné a zároveň dostatočne stabilné a ovládateľne v zákrutách. Na SUV jazdí jednoducho výborne a zároveň je pocitovo naladené skôr do komfortu. Pri jazde sme si vychutnávali výbornú absorpciu nerovnosti (hlavne malých tie dokáže doslova žehliť) a zároveň slušnú stabilitu a dobrú ovládateľnosť pri prejazde zákrutami.

Pritom pri pohľade na zavesenie vidíme celkom konvenčnú techniku, takže čim to je, že sa Kia Sportage  ukázala v tejto disciplíne v tak dobrom svetle.  „Pes je zakopaný“ v elektronicky riadených tlmičoch ECS ( v ponuke  iba pre GT Line). Systém ECS automaticky a neustále spracováva údaje o pohybe vozidla, ktoré odošle riadiacej jednotke a tá potom určí optimálnu tlmiacu silu. Okrem toho systém pomáha aj s potlačením náklonov v zákrutách. Výsledkom je, že Kia Sportage ponúka mimoriadny komfort, ktorý mnohí konkurenti nedokážu ponúknuť bez toho aby znížili nároky na stabilitu a ovládateľnosť  jazdy v zákrutách. K tomu je tu navyše volič jazdných režimov, ponúkajúci niekoľko režimov pre jazdu na ceste (Eco a Sport) ale aj mimo nej (piesok, sneh, bahno).

Offroadové parametre

Poznámka: Údaje v zátvorke platia pre predošlú verziu VW Tiguan s offroadovým paketom, ktorý vďaka tomuto paketu mal lepšie nájazdové uhly. Aktuálne nový Tiguan zatiaľ tento paket nemá v ponuke, resp. v cenníku.

Vďaka pohonu všetkých kolies a pomôcke v podobe nastavenia uvedeného offroadového režimu jazdy (piesok, sneh, bahno) sa môžete vybrať aj mimo pevnú vozovku, určujúcim prvkom offroadovych schopností v teréne sú však aj nájazdové uhly a svetlá výška podvozka, ktoré svojimi nie práve presvedčivými číslami limitujú jeho schopnosti v teréne. V porovnaní s konkurenciou  sa však až na snáď menšiu svetlu výšku nevymyká z obvyklých parametrov pre tento segment vozidiel  ( viď tabuľka porovnania).

Viac informácii (kompletné tech. údaje, vyrátané prevádzkové náklady, rozmery vnútorného priestoru, samotnú cenu,  ceny poistenia, stratu hodnoty vozidla, záruky,  …) nájdete v augustovom vydaní časopisu Autotest.

                                                                               Foto+text: Lukáš Vajda