Test: Škoda Kodiaq Sportline 2.0 TSI

 

PRIDAJ SA K NÁM NA INSTAGRAM A SLEDUJ STORIES

Škoda Kodiaq vo verzii Sportline má ambíciu osloviť športovejšie založených ľudí. Či je iný len na pohľad alebo aj samotnými jazdným charakterom, odpovie samotný test.

Veziu Sportline od ostatných výbav rozoznáte na prvý pohľad, hlavne čiernymi doplnkami a s použitím minima chrómu. Čierna je predná maska, lemy blatníkov a okien, kryty spätných zrkadiel a strešné lyžiny. Naopak, ochranné plasty v spodnej časti karosérie lemujúce vozidlo, sú v tomto prípade ladené viac do farby karosérie ako pri ostatných modeloch s prevládajúcou „plastovou“ tmavou farbou. Hodnotenie vzhľadu je vec na výsosť subjektívna, tu však musíme Škodu pochváliť, že už pri tak malých zmenách dostal Kodiaq spolu s pútavou červenou metalízou výrazne športovejší vzhľad.

V interiéri vizuálne poznávacie znaky výbavy Sportline vidíte taktiež hneď na prvý pohlaď nápadným karbónovým dekorom, čiernym stropom a logom, resp. ich pocítite vďaka anatomickým predným sedadlám potiahnutým kombináciou koža/alacantara a veľmi dobre do rúk padnúcemu športovému volantu. A samozrejme, je tu najvyššia výbava, čiže navigácia Columbus a 9,2-palcový dotykový displej, všetky bezpečnostné systémy, adaptívny tempomat, aj nastaviteľný podvozok. Hlavne anatomické športové sedadlá nás zaujali – s výraznejším tvarovaním, ktoré veľmi dobre podržia telo v zákrutách. V pohode sú aj integrované opierky hlavy, ktoré sa síce nadajú nastavovať, ale vďaka optimálnej polohe spĺňajú bez problémov funkciu na opretie hlavy.

To je snáď všetko čim sa líši Sportline od ostatných verzii. V dynamickej časti testovania sme zmenu v prospech „sportu“ nezaznamenali. Jazdným charakterom sa nelíši od verzie Scout vybavenej rovnakou pohonnou jednotkou 2.0 TSI 132 kW a adaptívnym podvozkom. Vozidlo je takisto suverénne najpohodlnejšia Škoda, pritom sa nechá veľmi dobre ovládať. „Škodováci“ na slušnej úrovni skĺbili komfort pruženia a ovládateľnosť. Vôbec by sme nepovedali, že šoférujeme takmer 1,7 tony ťažký automobil. Aj keď v tomto prípade hovoríme o exemplári s adaptívnym podvozkom (v športovom nastavení režimu Sport podvozok citeľne stuhne).

Kodiaq zvláda aj v režime Comofort bez väčších problémov vyhýbacie manévre, prejazd zákrutami, či jazdu v stiesnených podmienkach – tu sme boli skutočne milo prekvapení, ako je ľahko čitateľný smer jazdy (to sa napríklad o mnohých vozidlách typu SUV nedá povedať), aj napriek tomu že spätná väzba od kolies nie je ukážková (aj po stuhnutí riadenia v režime Sport). Kodiaq jednoducho aj v dynamickej časti testovania ukázal svoje prednosti.

Tí, ktorí očakávajú od verzie Sportline (aj v režime Sport s pevnejším podvozkom a tuhším riadením, promptnejšou odozvou na stlačenie plyn. pedála)  niečo viac po športovej stránke, si však zrejme budú musieť počkať na verziu RS, ak teda Škoda taký model zaradí. Pohonná jednotka dodáva vozidlu slušné jazdné výkony – jeho chuť do zrýchľovania aj s 1641 kg ťažkým vozidlom je obdivuhodná, na bežné jazdenie je až nadpriemerne výkonný a predbiehanie je s ním hračkou, pre tých, ktorí si však chcú dokazovať niečo viac, by však ešte pár desiatok koní výkonu prišlo vhod.

Pritom aj pri bežnej jazde musíte rátať so spotrebou takmer na úrovni 10 litrov, čo nie je málo. Mimo mesta je však možné pri dodržiavaní rýchlosti samozrejme jazdiť výrazne ekonomickejšie za 7,5 l/100 km, naopak, v meste a pri jazde po diaľnici sa spotreba ľahko prehupne aj cez 10-11 litrov. Tu, pri týchto číslach, asi mnohým napadne, že výrazne úspornejším dieselovým motorom (Škoda Kodiaq 2.0 TDI 7,8 l/100 km) ešte aj napriek sprísňujúcim emisným normám zrejme tak skoro neodzvoní.

Inak hodnotenie vnútorného priestoru a prepravných možnosti Škody Kodiaq platí to, čo sme už napísali pri teste Škoda Kodiaq Scout 2.0 TDI, t.j. kabína je k dispozícii v 5- alebo 7-miestnom prevedení. My sme mali na test v tomto prípade 5-miestnu kabínu ( Škoda Kodiaq Scout 2.0 TDI ako 7-miestny). Priestorové pomery sú nadpriemerné (viď tabuľka porovnania s konkurenciou), vpredu aj vzadu, dokonca aj v treťom rade sa usadí nielen dieťa, ale aj dospelý pasažier.

Skvelé sú rozmerné a pohodlné sedadlá v prvom a druhom rade. Vpredu – v tomto prípade športovými – s optimálnym vystlaním, ani nie príliš mäkkým ani príliš tvrdým – s dobrou oporou pre telo v zákrutách a vzadu v druhom rade s hlbším, pohodlným posedom s dobrou oporou pre stehná. Poznamenať však musíme, že slová chvály na zadných sedadlách patria len pre dvoch, krajných cestujúcich, v strede je sedenie nepohodlné, sedák je krátky a nepríjemne tvrdý a taktiež operadlo je tvrdé so schovanou lakťovou opierkou. Prostredné miesto s kratším sedákom a tvrdším operadlom v druhom rade bude slúžiť skôr na sklopenie lakťovej opierky ako na sedenie.

Zadné sedadlá v druhom rade sú posuvné (rozsah 180 mm), čo zvyšuje variabilitu prepravy osôb a batožiny. Samozrejmosťou je polohovanie operadiel v druhom rade. Vďaka tejto variabilite, dokonca aj v treťom rade, nie sú priestorové pomery pre dospelé osoby (do 175 cm) obmedzujúce, frflať však budú na nízko položené a krátke sedáky bez poriadnej opory pre stehná. Ešte musíme poznamenať, že hodnotenie využitia tretieho radu sedadiel vylepšuje relatívne pohodlné nastupovanie cez posuvné sedadlá druhého radu. Pre batožinu je k dispozícii úctyhodný objem kufra: v 5-miestnej konfigurácii 650 litrov, resp. 835 litrov po posunutí zadných sedadiel druhého radu (pre porovnanie Škoda Superb kombi 619 litrov). Pri 7-miestnom usporiadaní však rátajte s menším prepravným priestorom (viď foto). Plusom je možnosť sklápania sedadiel z kufra a ľahko otvárajúce sa kufrové dvere, resp. s funkciou „podkopnutia“. Nižší ľudia však nebudú nadšení relatívne vyššou nakladacou hranou batožinového priestoru 775 mm (konkurencia 700-740 mm).