Test: Citroën C4 Picasso BlueHDi 120

PRIDAJ SA K NÁM NA INSTAGRAM A SLEDUJ STORIES

Citroën C4 Picasso prišiel minulý rok v lete na trh vo faceliftovanej verzii. V podstate nejde o žiadne výrazne zmeny, či už po vizuálnej, rozmerovej (tie ostali rovnaké), alebo technickej stránke.

 

To však nie je na škodu, nakoľko C4 Picasso aj v predošlej verzii mal stále čo povedať aj po viac ako troch rokoch od uvedenia na trh.

Na prvý pohľad je jasné, že ostala zachovaná maska s typickým rozmiestnením svetiel. Výraznejšie prepracovanie dostal len predný nárazník a riešenie tvaru chladiča na dve časti (pôvodne spolu v jednej časti), pričom spodná časť dostala prepojenie do strán až na hmlovky, čo opticky rozšírilo vozidlo pri pohľade spredu. Vzadu je podstate, až na grafiku zadných svetiel – tzv. 3D efekt, všetko tak ako predtým. Celkový dojem navyše vylepšuje ponuka nových atraktívnych farieb karosérie a nový dizajn zliatinových kolies.

Interiér pokračuje faceliftom v duchu exteriéru. Zmeny, ak aj sú, sú len v detailoch (napríklad v pozmenenej grafike ukazovateľov rýchlosti, otáčok, na 12“ obrazovke). Dizajn prístrojového panelu a rozmiestnenie ukazovateľov a ovládačov ostali rovnaké. Čo opäť neprekáža, nakoľko interiér sa stále v pohode dokáže vyrovnať vzhľadom, kvalitou spracovania a použitými materiálmi, ostatným konkurenčným modelom.

Škoda však, že infotaiment sa nedočkal výraznejšej modernizácie, resp. že sa nevyužil potenciál veľkej 12“ obrazovky umiestnenej v zornom poli vodiča na zobrazovanie napríklad navigácie – o tak veľkom displeji môže konkurencia totiž len snívať, ale necháva to stále na menšom, menej prehľadnom – mimo zorného poľa umiestnenom 7“ dotykovom displeji. Aby sme boli presnejší, časť z mapy navigácie sa zobrazuje na 12“ displeji, ale len v pravej časti ako detail navádzania pri odbočovaní.

Vo faceliftovanej verzii C4 Picasso celkovú pohodu v dotvára tak, ako pri predošlej verzii, presvetlená a vzdušná kabína s veľkou zasklenou plochou 5,30 m2. Vodič má skvelý výhľad dopredu, do strán cez dvojitý stĺpik a na križovatkách na semafory cez obrovské čelné sklo tiahnuce sa ďaleko do strechy. To je vlastnosť, ktorá odlišuje C4 Picasso od konkurencie s menej presklenými a presvetlenými kabínami.

Vodič a spolujazdec si vpredu užívajú vzdušného pocitu, voľnosti vo všetkých smeroch a pohodlie na rozmerných sedadlách. Vzadu je situácia pre pasažierov taktiež viacmenej v poriadku, v porovnaní s komfortom cestovania vpredu však menej priaznivá – za to môžu v tomto segmente tradične užšie sedadlá 455 mm (tri samostatné sedadlá s klasickou šírkou cca 500 mm nie je možné zmestiť do kabíny), neprospievajúce k optimálnemu komfortu sedenia – ten však zachraňuje nie príliš pevné čalúnenie sedadiel (ako napr. negatívnejšie vnímané z pohľadu pohodlia vo VW Tourane), hlbší posed (nie tak zbytočne vysoký a nepohodlný bez opory na stehná ako napr. vo VW Tourane), v pozdĺžnom smere posuvné sedadlá a možnosť hlboko zasunúť chodidlá pod predný sedák.

Pre batožinu je k dispozícii prakticky tvarovaný, ľahko prístupný a objemný kufor (530 litrov), ktorý je možné vďaka posuvným a polohovateľným sedadlám variabilne meniť podľa potrieb posádky a prepravovanej batožiny. Pri elektrickom otváraní však musíte mať trošku trpezlivosti, predsa len nie je možné tak rýchlo otvoriť či zatvoriť ako pri manuálnom ovládaní (viď video – www.autotest.sk).

V porovnaní s predchodcom jazdný prejav ostal rovnaký, aspoň my sme nezaznamenali nič nové – nastavenie podvozku zabezpečuje, pri zachovaní tradične dobrého komfortu pruženia (priečne nerovnosti však nedokáže filtrovať k plnej spokojnosti –„Nemci“ to dokážu lepšie), dobrú úroveň smerovej stability v zákrutách či pri vyšších rýchlostiach na diaľnici.

S najlepšími, aj v dôsledku použitia jednoduchej zadnej nápravy (napr. Ford C-Max disponuje viacprvkovou), však v tejto disciplíne stále nedokáže držať krok na rovnakej úrovni. Vozidlo sa na nerovnostiach či pri vyhýbacom manévri akoby viacej zavrtí, resp. viacej rozhodí v porovnaní napríklad s VW Touranom a Ford C-Maxom. To však neznamená, že dostáva C4 Picasso kritické hodnotenie. Úplne s kľudným svedomím môžeme konštatovať, že C4 Picasso sa na daný typ auta ľahko a bezpečne ovláda. O nejakej záludnosti či nepredvídavom správaní, aj pri plnom naložení, nemôže byť ani reči.

Modernizovaný C4 Picasso má v ponuke turobodiesel 1,6 HDI v troch výkonových variantoch 73kW 88kW a 110kW. Testovanú verziu poháňal 1,6 HDi 88kW kombinovaný s manuálnou 6-st. prevodovkou. Po naštartovaní a chodu za studena je jasné, že ide o diesel, ale po zahriatí sa prejavuje, ako sme pri agregátoch PSA tradične zvyknutí, tichým a kultivovaným chodom, ktorý mu môžu závidieť viacerí konkurenti (VW, Ford…). Agregát 1,6 e-HDi s max. výkonom 120k(88kW)/ 3600 ot.min-1 a s max. krútiacim 270(280)Nm/1750-2500 ot.min-1 dostáva pochvalu, podľa očakávania, za dobrú pružnosť (nejde však o razantný, ale len plynulý nástup od cca 1700-3000 otáčok) a nízku spotrebu (mix 5,7 l/100 km, mesto 6,9 l/100 km, 90 km/h 4,5 l/100 km). Pochvalu dostáva obsluha 6-st. manuálnej prevodovky – zmeny radiacich stupňov sú plynulé, aj keď pri prechode cez neutrál trošku kostrbaté, ale bez výhrad na presnosť, čo nebývalo u tejto značky samozrejmé. Ešte poznámka k prevodovkám – plusom je fakt, že sa už nestretnete v tomto modeli s robotizovanou prevodovkou ku ktorej sme mali výhrady k plynulosti radenia a hlavne letargickej práci pri potrebe náhleho zrýchlenia. V ponuke je so 6-st. manuálom a klasickou 6-st. automatickou prevodovkou.

Testovaný C4 Picasso v najbohatšej úrovni výbavy Shine má viacero prvkov výbavy – asistent sledovania mŕtveho uhla, parkovací asistent, aktívny tempomat, automatické ovládanie diaľkových svetiel a predné sedadlá masážnu funkciu, ktorá je však skôr symbolická ako skutočná – chýba jej výraznejší pohyb bedrovej opierky. Ešte spomenieme, že si za príplatok môžete zakúpiť pre spolujazdca na prednom sedadle netradičný doplnok – elektricky výklopnú podporu nôh.

VIDEO