Test: BMW 118d M Sport

 

PRIDAJ SA K NÁM NA INSTAGRAM A SLEDUJ STORIES

Označenie M nenájdete len na super-športe typu BMW M2 či športovejšie strihnutom modeli BMW M140i, ale pri zakúpení verzie s výbavou M Sport aj na bežných modeloch, viď testovaný model BMW 118d M Sport.

Testovaný model BMW 118d vo výbave M Sport dostal vonkajšie aerodynamické doplnky, metalický lak Alpine White, chromovanú koncovku výfuku, 17-palcové M zliatinové kolesá, trojramenný športový volant s nápisom M, športové sedadlá a športový podvozok.

BMW takto vychádza v ústrety športovejšie založeným zákazníkom, ktorí túžia mať M verziu, ale buď na to nemajú, alebo im úplne nesedí rýdzo športový charakter „M-kových“ modelov. BMW skrátka reaguje aj takýmto spôsobom na požiadavky a záujem zákazníkov vylepšiť si svoje BMW tuningom à la M. To kvitujeme. Na druhej strane sa však do určitej miery znehodnocuje „background“ značky M, keď pod kapotu vozidla s označením M „klepoce“ dvojlitrový turbodiesel. Čo na to povedať? Potencionálny zákazník musí mať z toho chaos a napadne ho, čo vlastne vyjadruje označenie M.

Po týždňovom testovaní však do veľkej miery tento názor korigujeme a aj v uvedenej dieselovej motorizácii, podľa nášho hodnotenia, nerobí nápisu M hanbu. BMW aj v civilnejšom prevedení 118d M Sport skrátka nepatrí k bežným kompaktom.

Slušná dynamika (namerané z 0-100 km/h za 8,1 s, udávaná max. rýchlosť 210 km/h) a na daný typ motorizácie obdivuhodná chuť do zrýchľovania v širokom pásme otáčok v kombinácii s veľmi dobre pracujúcim automatom, uspokojí aj tých náročnejších klientov. Pritom spotreba sa pohybuje na nízkych hodnotách. Počas testu pri najazdení takmer 1000 km sme spotrebovali 5,7 l/100 km (pri 90 km/h 4,6 l, pri 130 km/h 5,9 l, mesto 6,5 l).

Štvorvalcovému turbodieslu 2,0d s max. výkonom 110 kW a max. krútiacim momentom 320 Nm skvele sekunduje agilný a nadmieru stabilný podvozok, bez ujmy na pohodlí cestovania. Pokiaľ staviate na piedestál pôžitok z jazdy bez toho, aby ste sa museli uskromniť na komforte pruženia či absorpcii nerovností, tak ste na správnej adrese.

Tak vyvážené vozidlo, čo sa týka jazdných vlastností a komfortu pruženia, sme už dávno nemali v teste. Aj na rozbitej ceste v zákrutách ostáva neskutočne pokojné a stabilné. Tam, kde by iné auto rozhodilo a letelo zo zákruty mimo vozovku, prechádza BMW 118d M Sport so suverenitou videnou len pri vozidlách tento značky. Celkový pozitívny dojem z jazdy a samotného cestovania dotvára veľmi dobré odhlučnenie kabíny, doslova odizolovanie od okolitého sveta. Pri vysokých rýchlostiach sme mali pocit, že ideme o 20-30 km pomalšie.

Ešte musíme poznamenať, že na úroveň jazdnej dynamiky a spotreby má vplyv nastavenie jazdného režimu – od hospodárnejšieho, ale menej agilného režimu „Eco“, cez komfortný „Comfort“, až po športové režimy Sport a vo výbave M Sport rozšírené aj o režim Sport+ (s vypnutým stabilizačným systémom DSC), ktoré vykazujú živšie reakcie na stlačenie plynového pedálu a bezprostrednejší kontakt s vozovkou cez pevnejšie riadenie.

Ešte pár viet pre tých, ktorí sa rozhodujú pre verziu xDrive – aj tú sme mali v teste, ale vo výkonnejšej verzii 120d xDrive. Fanúšikovia koncepcie – motor vpredu a poháňané kolesá vzadu – zrejme budú ohŕňať nosmi nad veziou xDrive. V tomto prípade však nemusia mať obavu. V BMW mysleli na svojich tradičných zákazníkov preferujúcich zadný pohon a aj vo verzii s pohonom všetkých kolies xDrive zachovali typický charakter jazdného prejavu à la BMW. To znamená, že dokázali, aby hnacia sila na predok sa neprejavila pri zatáčaní tak, aby potlačila radosť z jazdy. Stály pohon všetkých štyroch kolies pracuje v pomere predok/zadok 40:60. Výkon sa mení, resp. presúva a distribuuje podľa potreby viacej na predné alebo zadné kolesá. Pritom systém pohonu xDrive akoby rozmýšľal, ako zachovať spomínaný zábavný charakter „zadokolky“. Tu technici BMW odviedli výbornú robotu. V porovnaní s konkurenciou dokázali viacej zatlačiť do úzadia nedotáčavé správanie, ktoré sme kritizovali pri viacerých konkurentoch s pohonom všetkých kolies. Pri vjazde do zákruty je na zadných kolesách viacej výkonu, tým pádom nie je predná náprava tak zaťažená hnacou silou, ako pri predokolke, čo uľahčuje riadenie a lepší handling. Pokiaľ však dôjde pri výjazde k zhoršeniu trakcie zadných kolies, tak xDrive pristupuje k presunu výkonu na predné kolesá. Podľa potreby až do 100 %, čím dokážete vytiahnuť pod plynom aj z pretáčavého šmyku, resp. už pre klasické zadokolky, zo stratenej situácie. Do tejto polohy sa, samozrejme, dostanete skôr v športovej jazde, alebo špecifickej situácii, keď sa vám dostanú zadné kolesá na klzký povrch, resp. s vypnutým stabilizačným systémom DSC, pokiaľ však ide o bežnú jazdu a DSC je zapnutý, tak v spolupráci s xDriveom ostáva jazda ako po koľajniciach – plynulá a hladká.

Ohľadom interiéru platí to, čo sme už písali pri predošlých testoch s modelom BMW radu 1. Kokpit vodiča je charakteristický nižším, športovejším sedením, optimálnou polohou za volantom, dizajnom prístrojového panelu à la BMW so stredovou konzolou natočenou k vodičovi a multifunkčným otočným ovládačom iDrive umiestneným na stredovom tuneli.

Vnútorný a batožinový priestor ponúka obdobnú veľkosť ako priami konkurenti Mercedes-Benz triedy A a Audi A3. Aj keď rozdiely sú, v šírke kabíny vpredu je na tom najlepšie BMW, naopak, voľnosťou pre kolená vzadu najhoršie. Vyšší pasažieri sa už v BMW rady 1 neusadia v takom pohodlí s voľnosťou pre kolená ako v Audi Q3. Pri postave 175 cm sa v BMW rady 1 už kolená zadných pasažierov dotýkajú predných operadiel, pri AUDI Q3 ostáva ešte k dobru pre kolená cca 50 mm.

Hlavne voľnosť pre kolená za spolujazdcom je menej ústretová, za to nemôže ani tak samotný vnútorný priestor v kabíne v pozdĺžnom smere, aj keď ten je o niečo kratší ako má konkurencia, ale vystupujúci prístrojový panel pred spolujazdcom zmenšujúci pozdĺžne voľnosť – toto núti posunúť sedadlo spolujazdca viac dozadu, a tým zmenšiť miesto za sebou pre pasažiera na zadných sedadlách.